reklama

Cestovanie po USA - časť 2.

Máme za sebou deň a noc nepretržitej jazdy smerom k stredozápadným štátom, ktoré nás očakávajú a chystajú sa nám predviesť krásy, ktoré sa v nich ukrývajú. Prvou takouto destináciou by mal byť štát Nové Mexico, ale k jeho hraniciam je to ešte kus cesty cez tri štáty Arkansas, Oklahoma a Texas, a náš itinerár ukazuje vzdialenosť zhruba 800 míľ.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)
Niekde v Novom Mexiku
Niekde v Novom Mexiku 

Etapa B: Stredozápad USA, štáty Arkansas, Oklahoma, Texas a Nové Mexico

Auto nám šľape zatiaľ spoľahlivo, chladič chladí, smerovka nebliká. Obávame sa každej väčšej križovatky, najmä vo veľkých mestách, na ktorých je potrebné odbočiť doprava. Taktiež radenie sa v pruhoch na diaľnici musíme realizovať s vedomím obmedzenia vodičov, ktorým sa bez upozornenia vopcháme do jazdného pruhu. Takto križujeme arkansaský Little Rock a smerujeme k hraniciam Oklahomy do mestečka Fort Smith. V tomto okamihu nastal čas rozbaliť krabicu s novou zrkadlovkou, ktorú som kúpil deň pred odchodom s vidinou toho, že pár záberov cvaknem už vo Fort Smith. Ako zástanca fotografie na film, som zvolil zrkadlovku Nikon N55 a k tomu som pribalil 40 filmov značky Kodak. Digitálna fotografia sa v tej dobe iba rozvíjala a kvalita snímkov bola žalostná. Rasťo, ako zástanca modernizácie kúpil kompakt Sony Cybershot s neuveriteľným 3,1 Mpx senzorom, ktorý fungoval na dobíjateľné AA batérie.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Po príchode do Fort Smith som bohužiaľ žiadnu fotku necvakol, lebo na moje prekvapenie v balení neboli baterky do môjho Nikona a tak čas, ktorý bol vyhradený na oddych som strávil hľadaním zdroja energie vo Wallmarte a RadioShacku.

Po výdatnom neskorom obede v nejakom fast foode sme sa lúčili s Arkansasom a nabrali sme kurz Oklahoma City, kde sme po cca. 5 hodinách dorazili. Toto mesto sa hádam najviac zapísalo do pamäti nás Európanov tým, že v roku 1995 tu bol spáchaný bombový atentát na federálnu budovu, ktorý bol po „9/11", druhým najkrvavejším atentátom na americkej pôde. (za predpokladu, že 9/11 bol atentátom). Táto tragédia bola výplodom náboženského fanatizmu nejakej sekty, ktorú pár rokov pred týmto incidentom krvavo stopla americká vláda. Nuž asi „...miluj blížneho svojho", nemali vo svojich textoch.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Oklahoma city ma prekvapilo najmä svojím etnickým zložením a svojou rozlohou. Tu som si prvý krát od môjho pobytu v južanských štátoch uvedomil absenciu afroamerického obyvateľstva. Centrum mesta tvorí pár výškových budov finančnej správy a biznisu. Obyvateľstvo je sústredené v rozsiahlych okrajových štvrtiach mesta, ktoré dýchajú atmosférou skôr vidieckeho osídlenia.

Vo večerných hodinách opúšťame štát Oklahoma a cez severný cíp štátu Texas mierime do prvej destinácie, kde chceme stráviť celý deň. Je to Novo Mexické mesto Santa Fe. K tomuto cieľu nám chýba už len 500 míľ.

Santa Fe, NM
Santa Fe, NM 

Cesta je monotónna, podvečerná krajina a obrovské trucky na diaľnici. Schyľuje sa k búrke, vietor silnie a v duchu očakávame nejaké veterné tornádo, nakoľko sa v oblasti tornád práve nachádzame. Nakoniec sme sa lovcami búrok nestali a tak sme usínali v aute s pohľadom do tmavej texaskej noci. Za volantom sedela Evička, na ktorej nebolo poznať žiadnu únavu, ale všetci sme mali v podvedomí pocit, že mikrospánok môže prísť bez varovania. Je to už druhá noc, ktorú ideme nad rámec nášho itinerára, nakoľko sme si už mali vychutnávať spánok v hoteli. No počiatočné dni naplnené prázdnotou na Interstate 40, nás hnal ďalej do vytúženého Santa Fe. Nad ránom okolo 4:00 hod., Evička s úsmevom oznámila zvyšku driemajúcej posádky, že sme v cieli na benzínovej pumpe tohto indiánskeho mesta.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Santa Fe, NM
Santa Fe, NM 

Do siedmej sme si všetci v kľude zdriemli v aute a ráno sme vyrazili do prebúdzajúceho sa mesta. Centrum pôsobilo skôr starobylo ako moderne, hlavná ulica bola lemovaná hlinenými pueblami, pred ktorými sa to hemžilo pôvodným indiánskym obyvateľstvom. Autá bolo vidieť sporadicky a ak aj sa nejaké mihlo po ulici, tak to bol starý buick alebo chevy. V meste zastal čas niekedy v 60tych rokoch. Indiánske obyvateľstvo bolo systematicky vytláčané na okraj spoločnosti, pomocou štátnych regulácií v rodinnej oblasti, riadení sobášov, kontrole pôrodnosti. Daňové úľavy získava majoritné obyvateľstvo v prípade kríženého manželstva s indiánmi, ktorý následne budú asimilovaný medzi väčšinové obyvateľstvo. Táto stránka „najdemokratickejšieho" štátu sveta sa mi javila odporná. Tieto svedectvá a sťažnosti na život indiána v súčasnej spoločnosti sme sa dozvedeli od postaršieho človeka, keď sme čakali na otvorenie múzea indiánskej kultúry v Santa Fe.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Po pár hodinách strávených v meste sme mali túžbu vypadnúť niekam preč do prírody, do ticha, proste mimo tento etnický chaos v meste. Operatívne rozhodnutie padlo na národný park Bandelier. Cesta do národného parku bola skvelá. Trávnaté zárodky prérií prechádzali do púšte, cestá lemovaná kolmými pieskovcami cez ktoré sa zarezávala známa riečka z westernov Rio Grande. Pri vstupe do národného parku sme sa stretli s americkým štýlom podpory turizmu. V informačnom centre sa nás prívetivý personál spýtal, či máme v pláne prejsť viacero národných parkov, alebo Bandelier je jediný. Pripadalo mi zvláštne, že ich to zaujíma, no v zápätí som pochopil prečo. Slečne sme ozrejmili náš plán prejsť najmenej 5 národných parkov a ona v zápätí vyšla s ponukou, aby sme si kúpili Park pass, platný do všetkých národných parkov, za cenu 50 dolárov. Po zvážení ponuky to bol skvelý nápad, nakoľko iba jediný vstup do Bandelier parku stál 15 dolárov a taký Grand Canyon by nás vyšiel na 25 dolárov. Na Slovensku by od nás zhrabli vstupné do parku či jaskyne bez toho, aby čo i len spomenuli možnosť viac-vstupovej karty.

Bandelier National Monument
Bandelier National Monument 
Bandelier National Monument
Bandelier National Monument 
Bandelier National Monument
Bandelier National Monument 
Bandelier National Monument
Bandelier National Monument 
Bandelier National Monument
Bandelier National Monument 

http://www.nps.gov/band/index.htm

Od visitor centra sme stúpali miernym chodníkom asi kilometer do vnútra parku v očakávaní, čo tam nájdeme. Z plagátov nám bolo zrejme že ide o jaskyne vytesané do steny skál niekedy pred 1000 rokmi, no rozsah týchto stavieb sme si nevedeli predstaviť. Zrazu sa píniový a borovicový les začal strácať a pred nami sa rozprestrela celá panoráma starovekých obydlí vytesaných do skaly, vo výške niekoľko desiatok metrov. Niektoré boli dosiahnuteľne po drevených rebríkoch a z ich útrob bol nádherný výhľad na archeologické nálezisko pod nami a cele údolie národného parku. Po absolvovaní povinného fotenia všetkej tej krásy sme sa odhodlali k odchodu s vidinou jedla, niekde v zátiší tohto parku. Takéto miesto sa nám podarilo nájsť asi po pol hodinke, chôdze k autu. Bola to skalnatá prírodná platňa asi 200 výškových metrov nad riekou Rio Grande. Z batohov sme povyťahovali turistickú stravu a kochali sa výhľadmi.

Rio Grande
Rio Grande 

Na niektoré miestách odkiaľ bola dobrá viditeľnosť na okolie, sme mali zakázaný prístup. Väčšinou formou ostnatého drôtu, inde iba zákazová značka ktorá upozorňovala na územie pod správou armády a vstup bol dovolený iba na vlastne riziko s vedomím si právnych následkov. Vydedukoval som, že to bude asi nejaká strelnica a radšej sme nevstupovali i keď pár turistov tam vedomky išlo. Asi po 10 kilometroch sa mi veci ohľadom zákazu vstupu ozrejmili. V diaľke sa z púšte začalo vynárať nejaké mesto a až tabuľa na začiatku nás uviedla do reality, že sme v slávne-neslávnom mestečku Los Alamos. Toto mesto slúžilo ako základňa pre projekt Manhattan, kde sa vyvíjala americká atómová bomba pod vedením geniálneho Oppenheimera. Ešte aj v súčasnosti slúži táto oblasť na výskum zbraní a vojenských technológii. Preto tie ostnaté drôty. V mysli sa mi miešali pocity, že tu vznikla najničivejšia zbraň, akú kedy človek vymyslel s myšlienkami, ako som na poslednú chvíľu dorábal skúšku z fyziky na STU, pred odletom do USA. Pobyt v tomto meste znamenal ukončenie našej púte v okolí hlavného mesta Santa Fe. S vychodenými nohami a cestovateľskou únavou sme opäť nasadli do autíčka a nabrali kurz na mesto Albuquerque, ktoré nie je i napriek svojej rozlohe hlavným mestom štátu. Príroda v okolí bola jednoducho skvelá a nevedeli sme sa jej nabažiť. Čoskoro sme očakávali západ slnka a s ním aj prvé ubytovanie sa v hoteli na našej ceste. Podľa mapy sme určili, že budeme spať už v Arizone, v mestečku Flagstaff do ktorého sme mali niečo cez 300 míľ.

V ďalšej časti prejdeme Arizonu a jej Grand Canyon, južný Utah, juh Nevady, Las Vegas a prvé problémy s autom.

Marek Syč

Marek Syč

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Žijem na horehroní v obci Pohorelá, "prežívam" v Žiline. Vyštudoval som priemyselný manažment na STU, čomu sa aj momentálne pracovne venujem. Rád cestujem, pozerám Star Trek, počúvam ľudovky a rock. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu